Vzdelávanie

Vzdelávanie

Vytlačiť

Vzdelávanie detí cudzincov

Najdôležitejším zákonom, ktorý upravuje vzdelávanie detí cudzincov je zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, ktorý definuje deti cudzincov ako všetky deti, ktoré nemajú občianstvo SR a majú povolený pobyt na území SR, deti žiadateľov o azyl, Slováci žijúci v zahraničí alebo maloletí bez sprievodu. Na všetky tieto deti sa vzťahuje povinná školská dochádzka.

Školský zákon upravuje aj jazykové vzdelávanie týchto detí, zaraďovanie do ročníkov a ich hodnotenie. O zaraďovaní rozhoduje riaditeľ školy na základe posúdenia doterajšej úrovne vzdelania dieťaťa a na základe úrovne ovládania vyučovacieho jazyka. Ak dieťa neovláda štátny jazyk (slovenčinu) dostatočne, dieťa možno podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku, a to najviac na jeden školský rok.
 

Na odstránenie jazykovej bariéry v prípade detí cudzincov sa organizujú rozširujúce kurzy štátneho jazyka. Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí majú vo svojej škole deti cudzincov by podľa zákona odborne, finančne aj personálne malo zabezpečovať Ministerstvo školstva SR.

Desatoro pre riaditeľov a pedagógov základných a stredných škôl, Vzdelávanie detí cudzincov v podmienkach Slovenskej republiky

Cieľom tejto príručky je poskytnúť riaditeľom a pedagogickým pracovníkom základných a stredných škôl prehľad platnej legislatívy v oblasti vzdelávania detí cudzincov s dôrazom na ich špecifické postavenie. Nájdete v nej základné informácie týkajúce sa prijímania detí cudzincov do škôl, hodnotenia detí cudzincov, podpory výučby slovenského jazyka, odkazy na užitočné publikácie, dobrú prax v ČR a pod. Desatoro pre riditeľov a predagógov základných a stredných škôl nájdete na stiahnutie TU.

Kompetencie obcí a miest

Obce a mestá ako zriaďovatelia škôl majú mnohé kompetencie, ktoré súvisia s procesom výchovy a vzdelávania v materských, základných školách a iných inštitúciách, ktoré sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. 

Aké kompetencie majú obce a mestá v súvislosti so vzdelávaním cudzincov? Môžu:

  • Vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky deťom vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
  • Zabezpečovať výchovu a vzdelávanie deťom so špeciálnymi výchovno vzdelávacími potrebami a aj deťom s nadaním.
  • Vykonávať štátnu správu v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka.
  • Kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania.
  • Vydávať organizačné pokyny pre riaditeľov, najmä organizačné pokyny na príslušný školský rok.
  • Poskytovať odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam.
  • Prerokovať školský vzdelávací program a výchovný program.
  • Poskytovať finančné prostriedky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania podľa osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu, ktoré prerozdeľuje a kontroluje ich využívanie.
  • Vybavovať sťažnosti a petície občanov a zákonných zástupcov detí a žiakov škôl a školských zariadení; V prípade potreby môžu požiadať o pomoc pri prešetrovaní sťažností a petícií Štátnu školskú inšpekciu alebo obvodný úrad v sídle kraja. 
  • Prerokovať s radou školy a s riaditeľom školy alebo školského zariadenia, ktorého je zriaďovateľom, najmä koncepciu rozvoja školy alebo školského zariadenia.

Aké sú výzvy pri vzdelávaní detí cudzincov?

Napriek tomu, že zákon stanovuje organizovať jazykové kurzy a ďalšiu prípravu pedagógov na vzdelávanie detí cudzincov, v praxi sa to takmer nedeje. Školy, ale ani samosprávy nemajú dostatok informácií o tom, akým spôsobom jazykové kurzy organizovať a akým spôsobom ministerstvo školstva poskytuje vzdelávanie pre pedagógov. V praxi sú tak školy odkázané samé na seba, pretože ministerstvo školstva nedisponuje žiadnymi ďalšími metodickými alebo praktickými usmerneniami, ktoré by im so vzdelávaním detí cudzincov pomohli.

Od roku 2010 prebieha kurz Vzdelávanie detí cudzincov, ktorý je akreditovaným kurzom Nadácie Milana Šimečku a Centra pre výskum etnicity a kultúry. 

Deti cudzincov nie je možné zaradiť medzi deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,čo znamená, že škola nemá možnosť žiadať o vyšší normatív, a tiež nemôže dostať asistenta učiteľa, ktorý by sa mohol týmto deťom individuálne venovať. Vzdelávanie detí cudzincov je najmä v začiatkoch, kým neovládajú vyučovací jazyk, rovnako náročné ako napríklad vzdelávanie individuálne integrovaného dieťaťa s určitou poruchou učenia. V tomto prípade by mohli určitú úlohu zohrať aj samosprávy, ktoré podľa kompetenčného zákona majú zabezpečovať vzdelávanie detí s rôznymi potrebami. 

Deti, ktoré neovládajú vyučovací jazyk, sú často zaraďované do nižších tried. V praxi často dochádza k tomu, že deti, ktoré vekovo patrili na druhý stupeň základnej školy boli kvôli neznalosti jazyka a latinky zaradené do prvého ročníka, aby sa spolu s prvákmi učili abecedu. V ňom zotrvajú zvyčajne pol roka alebo rok a neskôr sú preradené do vyšších ročníkov, prípadne absolvujú dva ročníky naraz. 

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.