Udeľovanie azylu

Azylové konanie začína podaním žiadosti o azyl na príslušnom policajnom oddelení zo strany žiadateľa o azyl. Pracovník Migračného úradu v Záchytnom tábore v Humennom vykoná so žiadateľom o azyl vstupný pohovor. Cieľom vstupného pohovoru je zistiť základné informácie o žiadateľovi a jeho živote do podania žiadosti o azyl, ako aj zistiť dôvody, pre ktoré sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, a pre ktoré požiadal o medzinárodnú ochranu. Vzor otázok zo vstupného pohovoru pred Migračným úradom si môžete pozrieť v dokumente Ligy za ľudské práva.

Po vstupnom pohovore si Migračný úrad zhromaždí podklady pre rozhodnutie – najmä informácie o aktuálnej bezpečnostnej a politickej situácii v krajine pôvodu žiadateľa o azyl, ale aj stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením medzinárodnej ochrany z bezpečnostného hľadiska. Výsledkom konania je vydanie rozhodnutia. Azylové konanie trvá spravidla 6 mesiacov, táto lehota môže byť v odôvodnených prípadoch predĺžená. 

Počas azylového konania sú žiadatelia o azyl umiestnení v azylových táboroch. Približne prvé tri týždne od podania žiadosti o azyl sú umiestnení v Záchytnom tábore v Humennom, kde podstupujú základné lekárske vyšetrenia na zistenie prítomnosti infekčných ochorení. Po negatívnych výsledkoch vyšetrení sú žiadatelia premiestňovaní do tzv. pobytových táborov. V prípade prítomnosti infekčného ochorenia u žiadateľa je tento umiestnený do karanténnej časti záchytného tábora.

Pobytové tábory

Na Slovensku existuje niekoľko špecializovaných zariadení, v ktorých sú počas trvania azylového konania umiestnení žiadatelia o azyl.

Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi je určený pre zraniteľných žiadateľov o azyl, rodiny s deťmi a ženy. Deti s povinnou školskou dochádzkou sú umiestňované na základnú školu v Neninciach.

Kto je zraniteľným žiadateľom o azyl?

Zákon nepozná definíciu zraniteľného žiadateľa o azyl. Vo všeobecnosti sa za zraniteľných považujú najmä tehotné ženy, ťažko zdravotne postihnuté osoby, osoby s psychickými problémami, traumatizované osoby a pod.

Pobytový tábor v Rohovciach je určený pre všetkých ostatných žiadateľov o azyl. 

Pokiaľ si žiadateľ o azyl dokáže zabezpečiť ubytovanie mimo pobytového tábora, môže požiadať o priepustku a trvale sa zdržiavať mimo tábora.

Vo výnimočných prípadoch môžu byť žiadatelia o azyl umiestnení do zaistenia v Sečovciach alebo v Medveďove. Bližšie informácie nájdete v časti Zaistenie.

Maloletí bez sprievodu, pokiaľ požiadajú o azyl, sa počas azylového konania zdržiavajú v Detskom domove v Medzilaborciach. To, že niekto je maloletý a nachádza sa na Slovensku bez sprievodu, samo o sebe neznamená, že má nárok na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Bez ohľadu na to, či je niekto maloletý alebo plnoletý, musí spĺňať podmienky Ženevského dohovoru a zákona o azyle. Ak sa v rozhovore s dieťaťom nepreukáže, že by mu hrozilo nebezpečie, zotrvanie dieťaťa na území Slovenska sa rieši formou udelenia tolerovaného pobytu v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Držiteľom nedáva viacmenej žiadne práva, ide o tolerovanie na území Slovenska do dovŕšenia 18 rokov. 

Žiadatelia o azyl v zásade nie sú oprávnení zamestnať sa. Výnimku tvoria žiadatelia, ktorí sa v azylovom konaní nachádzajú deväť mesiacov. Po deviatich mesiacoch od začiatku azylového konania im Migračný úrad na ich žiadosť vydá Potvrdenie o možnosti zamestnať sa.

Príklad:
Sabu, mladé dievča zo Sýrie, polícia zadržala po tom, ako nelegálne prekročila hranicu z Ukrajiny na Slovensko. Po umiestnení do Detského domova pre maloletých bez sprievodu a po úvodnom rozhovore s opatrovníčkou a sociálnym pracovníkom dospeli k tomu, že Saba sa do Sýrie v žiadnom prípade vrátiť nemôže, pretože ako Jezídke by jej tam hrozilo prenasledovanie zo strany takzvaného Islamského štátu, fyzické násilie, ba až smrť. Opatrovníčka preto kontaktovala Oddelenie azylu Policajného zboru v Humennom. Následne Saba s opatrovníčkou cestovala do Humenného, kde pred policajtmi stručne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa nemôže vrátiť do Sýrie.

Dublinský systém

Na začiatku každého azylového konania je potrebné vyriešiť, ktorá krajina je zodpovedná za posúdenie žiadosti o azyl. Na to slúžia pravidlá Dublinského nariadenia, ktoré sú v platnosti od roku 1997 a je do nich zapojených 33 členských štátov.

Zmyslom Dublinského systému je jasné určenie krajiny zodpovednej za azylové konanie tak, aby nedochádzalo k situáciám, kedy by žiadna z krajín neprijala zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl. 

Členské štáty Dublinského nariadenia: Rakúsko (AT), Belgicko (BE), Bulharsko (BG), Chorvátsko (HR), Cyprus (CY), Česká Republika (CZ), Dánsko (DK), Estónsko (ET), Fínsko (FI), Francúzsko (FR), Nemecko (DE), Grécko (EL), Maďarsko (HU), Írsko (IE), Taliansko (IT), Litva (LV), Lotyšsko (LT), Luxembursko (LU), Malta (MT), Holandsko (NL), Poľsko (PL), Portugalsko (PT), Rumunsko (RO), Slovensko (SK), Slovinsko (SI), Španielsko (ES), Švédsko (SE), Spojené kráľovstvo (UK), Nórsko (NO), Island (IS), Švajčiarsko (CH) a Lichtenštajnsko (LI). 

Kritériá, podľa ktorých sa určuje zodpovedná krajina, majú záväzné poradie: 

1) Rodinnému príslušníkovi žiadateľa o azyl (manželka/manžel, dieťa do dovŕšenia 18. roku veku) bola udelená medzinárodná ochrana v inom členskom štáte alebo je v takejto krajine žiadateľom či žiadateľkou o azyl.

2) Žiadateľovi o azyl bolo udelené vízum alebo povolenie na pobyt v inom členskom štáte.

3) Žiadateľovi o azyl boli odňaté odtlačky v inom členskom štáte.

4) Existuje dôkaz o tom, že žiadateľ sa nachádzal, alebo že prechádzal iným členským štátom, aj ak mu tam neodňali odtlačky prstov.

Azyl

Azyl môže byť udelený, ak má žiadateľ vo svojej krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania a pre tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu. Prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované porušovanie ľudských práv. 

Azyl chráni iba tých, ktorým v ich krajine pôvodu ubližovali z obzvlášť závažných dôvodov, a to z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Môže tiež ísť o konanie osobitne namierené voči osobám určitého pohlavia alebo deťom pre ich zraniteľnosť. 

Slovensko začalo udeľovať azyl od roku 1993, doteraz ho získalo 872 cudzincov (údaj zo septembra 2020).

Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému bol udelený trvalý pobyt.

Príklad:
Saba za prítomnosti opatrovníčky absolvovala pohovor s pracovníčkou Migračného úradu. Jej výpovede tlmočník preložil z arabského jazyka do slovenčiny. Saba ako dôvod žiadosti o azyl uviedla to, že na Jezídoch je zo strany tzv. Islamského štátu páchaná genocída. Jezídi sú príslušníkmi etnicko-náboženskej skupiny, ktorí okrem Boha veria v siedmich anjelov, a preto sú zo strany tzv. Islamského štátu považovaní za diablov. Mužov zabíjajú a ženy predávajú ako sexuálne otrokyne príslušníkom IS. Toto konanie agresorov z tzv. Islamského štátu však nie je nasmerované proti všetkým sýrskym dievčatám a ženám, ale výlučne proti Jezídkam, preto ide o prenasledovanie z náboženských, resp. národnostných dôvodov.

Azyl za účelom zlúčenia rodiny

Azyl môže byť tiež osobitne udelený blízkym rodinným príslušníkom osoby, ktorá už azyl na Slovensku získala. Azyl za účelom zlúčenia rodiny sa udeľuje najprv na obdobie 3 rokov, po ich uplynutí na dobu neurčitú.

Humanitárny azyl

Slovensko môže poskytnúť aj azyl z humanitárnych dôvodov. To znamená, že ak sa v prípade žiadateľov o azyl nepreukázala hrozba prenasledovania, možno im vo výnimočných prípadoch udeliť humanitný azyl. Pod humanitárnymi dôvodmi rozumieme najmä ťažké zdravotné postihnutie žiadateľa o azyl, duševné ochorenie a pod. Na humanitárny azyl neexistuje právny nárok, je výlučne na úvahe Migračného úradu, či ho udelí. Azyl z humanitných dôvodov sa udeľuje na dobu neurčitú. 

Doklady

Človek, ktorému bol udelený azyl – azylant získava od cudzineckej polície doklad o pobyte na 10 rokov. Doklad rodinného príslušníka azylanta má platnosť tri roky. 

Azylantovi ďalej na požiadanie cudzinecká polícia vydá cestovný doklad, ktorého platnosť je na 2 roky a je možné ju následne predĺžiť. Tento cestovný doklad je uznávaný väčšinou štátov sveta.

Azylant spadá do systému verejného zdravotného poistenia za každých okolností. Ak pracuje alebo podniká, zdravotné poistenie platí sám alebo jeho zamestnávateľ. Ak nepracuje ani nepodniká, zdravotné poistenie za neho hradí štát.

Doplnková ochrana

Doplnková ochrana spravidla chráni civilistov, ktorí utekajú pred všeobecným násilím spojeným s vojnovým konfliktom. Môže byť poskytnutá tým, ktorí sa obávajú popravy, mučenia alebo iného neľudského zaobchádzania v krajine pôvodu a nepreukázali obzvlášť zavrhnutiahodný dôvod, ktorý sa vyžaduje pre udelenie azylu. Prvýkrát sa udeľuje na dobu 1 roka. Ak dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany trvajú, na základe žiadosti cudzinca môže byť predĺžená na ďalšie dva roky, a to aj opakovane.

Na Slovensku sa doplnková ochrana poskytuje od roku 2007, pričom doteraz ju dostalo 776 cudzincom. (údaj zo septembra 2020)

Cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou sa považuje za cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt.

Doklady

Držiteľovi doplnkovej ochrany vydá cudzinecká polícia doklad o pobyte na jeden rok. Po uplynutí jeho platnosti vydá nový doklad o pobyte s platnosťou na dva roky, ak cudzinec podal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany. Tiež mu vydá cudzinecký pas, ak nemá vlastný cestovný doklad. Platnosť cudzineckého pasu je 1 rok s možnosťou predĺženia.

Držiteľ doplnkovej ochrany spadá do systému verejného zdravotného poistenia, len ak je zamestnaný alebo podniká, a zdravotné poistenie hradí on sám alebo jeho zamestnávateľ. Ak nie je zamestnaný ani nepodniká, a teda nemá zdravotné poistenie, má stále právo na zdravotnú starostlivosť v rozsahu verejného zdravotného poistenia. 

Zdravotnú starostlivosť hradí Migračný úrad na základe tzv. ružovej kartičky, ktorá platí len na území Slovenska. 

Osoby, ktorým je udelený azyl alebo doplnková ochrana, majú: 

  • právo žiť na území Slovenskej republiky, 
  • právo vycestovať z územia Slovenskej republiky a vrátiť sa späť (okrem vycestovania do krajiny pôvodu), 
  • právo na získanie dokladu o pobyte, 
  • právo na získanie cestovného dokladu, ak nemajú vlastný,
  • právo zamestnať sa na území Slovenskej republiky bez potreby povolenia na prácu, 
  • právo podnikať,
  • právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, 
  • právo na integračnú pomoc.

Pozrite si video o azylovom konaní na slovensku (v angličtine).

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.