Informácie
Čo je komunitné tlmočenie?
Komunitné tlmočenie má oproti klasickému tlmočeniu svoje špecifiká. Hovoríme o ňom v prípadoch, keď sprostredkúva komunikáciu medzi cudzincom a aktérmi poskytujúcimi určité služby (úrady, zdravotnícke zariadenia, školy, organizácie poskytujúce sociálne či právne poradenstvo a podobne). Vzhľadom na veľkú citlivosť komunikácie je pri tomto type tlmočenia veľmi dôležité dbať nielen na samotný preklad slov, ale aj na iné aspekty, napríklad kultúrne prostredie, z ktorého človek pochádza a v ktorom sa nachádza, alebo na znalosť právnických pojmov či orientáciu v témach migrácie a azylu. Je to predpokladom na to, aby boli sprostredkované informácie pre obe strany jasne a nedochádzalo k nedorozumeniam, ktoré môžu mať aj veľmi vážne následky.
Komunitné tlmočenie je tlmočenie v inštitucionálnom prostredí danej spoločnosti, kde poskytovatelia verejných služieb a klienti nehovoria rovnakým jazykom. Pojem komunitné tlmočenie sa začal používať v roku 1995, keď bol definovaný ako samostatná kategória tlmočenia. Zo začiatku sa tento typ tlmočenia spomínal najmä v súvislosti s procesmi v súdnych sieňach, s políciou, s azylovými konaniami či nemocnicami, teda s miestami, kde ľudia riešia dôležité životné situácie.
Komunitné tlmočenie má nasledovné charakteristické črty:
- hierarchický vzťah medzi klientom – tlmočníkom – úradníkmi/lekármi/policajtmi (prijímateľ služby – sprostredkovateľ komunikácie – poskytovateľ služby);
- tlmočenie často prebieha bez prípravy;
- využíva sa aj v ťažkých až krízových situáciách.
(niekedy sa najmä v iných jazykoch možno stretnúť s pojmom sociálne tlmočenie, kontaktné tlmočenie, tlmočenie v spoločnosti, sprievodné tlmočenie, tlmočenie vo verejných službách, tlmočenie kultúrne a pod.)
Česká organizácia META, ktorá sa venuje téme integrácie a vzdelávania cudzincov prináša vhľad do českého kontextu, v ktorom je oproti Slovensku komunitné tlmočenie rozvinutejšie. Využitie komunitných tlmočníkov je vhodné aj pri sociálnom, právnom či psychologickom poradenstve, návšteve banky, riešení exekúcií a podobne.
Okrem fyzického sprevádzania (alebo sprostredkovania tlmočenia telefónom či cez internet) sa komunitní tlmočníci venujú aj prekladom dôležitých informačných materiálov. Aj takým spôsobom sa do komunít môžu dostať veľmi dôležité informácie, ako napríklad inštrukcie pre rodičov detí v školách, podpora obetí násilia, informácie o zdravotnej prevencii, očkovaní a podobne.
Kto môže byť komunitným tlmočníkom?
Je tiež dôležité zdôrazniť, že komunitným tlmočníkom nemôže byť ktokoľvek, kto ovláda daný jazyk. Na to, aby bola komunikácia pretlmočená správne, pochopiteľne a profesionálne, sa vyžaduje disponovať rôznymi znalosťami či vlastnosťami a dodržiavať určité princípy. Organizácia META vypracovala aj Etický kódex komunitných tlmočníkov.
Veľmi podstatnou črtou komunitného tlmočenia je okrem znalosti samotného jazyka znalosť právneho kontextu, orientácia v témach migrácie a azylu a schopnosť zručne narábať s kultúrnymi rozdielmi. Ich zanedbanie by totiž mohlo viesť k nejasným informáciám a nepochopeniu. Pre lepšie porozumenie týchto rozdielov si môžeme predstaviť veľmi odlišné vzdelávacie systémy, legislatívne rámce, ale aj zvyklosti či postupy. Preklad samotných slov neznamená úplné pochopenie na oboch koncových stranách komunikácie. Poznať kultúrne prostredie, z ktorého človek pochádza a v ktorom sa nachádza preto umožní dovysvetliť mnohé podstatné veci.
Etnologička Helena Tužinská vo výskume Komunikácia s cudzincami: právne dôsledky tlmočenia v krajinách V4 a na Ukrajine zhrnula niekoľko zásadných problémov a výziev, napríklad:
- nepresné určenie jazykov pre komunikáciu (uvedený jazyk ovládajú len na obmedzenej úrovni, nie je ich materinský);
- nevhodné podmienky (nedostatok súkromia, prítomnosť stresových faktorov – pre ľudí, ktorí boli vo svojej krajine prenasledovaní to môže byť napríklad prítomnosť ľudí v uniformách);
- obmedzená slovná zásoba a nedostatočná kvalifikácia tlmočníka;
- nedostupnosť tlmočníka (v zmysle fyzickej prítomnosti, ale aj celkovej nedostupnosti kvôli neexistencii dostatočnej siete kvalifikovaných komunitných tlmočníkov);
- vykračovanie z role tlmočníka (zasahovanie do obsahu, radenie, rozhodovanie atď.);
- nepresnosť tlmočenia má negatívne následky pre cudzinca – klienta (nezrovnalosti spôsobené nesprávnym tlmočením spôsobujú, že cudzinec pôsobí nedôveryhodne; cudzinci sú tiež strachom z komplikácií demotivovaní sťažovať sa na tlmočníkov aj v problematických situáciách).
Dobré fungovanie komunitného tlmočenia teda možno považovať za veľmi prínosné tak pre cudzincov, ako aj pre inštitúcie, ktoré s nimi prichádzajú do styku pri poskytovaní najrôznejších služieb. Na jeho sfunkčnenie je potrebná spolupráca medzi akademickou sférou, komunitami cudzincov, mimovládnymi organizáciami pracujúcimi s cudzincami a v neposlednom rade, samosprávami a štátnou správou, ktorá má pravdepodobne najdostupnejšie prostriedky na jeho podporu a následné využívanie.
Desatoro komunikácie s cudzincom obsahuje základné zásady, ktoré vám uľahčia komunikáciu s cudzincom. Cudzinci taktiež potrebujú vybaviť mnoho záležitostí na úradoch a rôznych inštitúciách na Slovensku. Napriek čiastočnej znalosti slovenčiny je porozumenie a rozprávanie bez prízvuku a bez chýb pre cudzincov často veľmi náročné. Osvojenie si nasledujúcich desiatich pravidiel je základným krokom k efektívnejšej komunikácii a dosiahnutiu vzájomného porozumenia. Desatoro komunikácie s cudzincom nájdete na stiahnutie TU.
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.