Informácie

Špecifiká sociálnej práce s cudzincami

Vytlačiť

Čo je sociálna práca?

Sociálnu prácu môžeme charakterizovať ako osobitnú profesijnú disciplínu, ktorá na serióznom vedeckom základe ponúka formy a metódy na odstraňovanie, zmierňovanie a uľahčovanie ťaživých sociálnych situácií.

Ľudia, ktorí migrujú, sa ocitajú v novom, v cudzom, inojazyčnom a kultúrne odlišnom prostredí. Táto samotná životná situácia človeku môže spôsobovať strach, frustráciu, sociálnu neistotu a napätie. Negatívne pocity môžu byť o to väčšie, ak ide o cudzinca, ktorého pobyt nie je oprávnený alebo utečenca, ktorý musel opustiť svoj domov z rôznych vážnych dôvodov. Vo všetkých týchto prípadoch je úloha kompetentného a vzdelaného sociálneho pracovníka nezastupiteľná. 

Sociálna práca sa týka ľudí, ich sociálneho prostredia a ich vzájomných vzťahov. Cieľom každého zásahu sociálneho pracovníka je zlepšiť blahobyt jednotlivca alebo skupiny a brániť sociálnej izolácií a odsunutiu na okraj spoločnosti. Pri tejto cieľovej skupine by sa sociálna práca mala zamerať najmä na:

  • prekonanie emocionálnej a psychologickej traumy,
  • zvládnutie jazykovej bariéry,
  • uľahčenie prispôsobovania sa životu v novej krajine,
  • pomoc s prekonávaním prekážok, ktoré by mohli viesť k sociálnej izolácii,
  • zmobilizovanie a posilnenie vlastných vnútorných zdrojov a schopnosti poradiť si s problémami, vyrovnať sa so životom v novom sociálnom prostredí,
  • rozvoj potenciálu cudzinca, 
  • vytváranie sietí kontaktov a prácu s dobrovoľníkmi.

V sociálnej práci s cudzincami sa najčastejšie využívajú formy komunitnej, skupinovej a individuálnej sociálnej práce. V prípade prvého kontaktu ide predovšetkým o terénnu sociálnu prácu, ktorá postupne prechádza do ambulantnej formy.

Pri práci s cudzincami je dôležité zamerať sa na komunitnú sociálnu prácu. V rámci komunitnej sociálnej práce dochádza k vzájomnému kontaktu členov majoritnej a minoritnej skupiny. Vzájomné spoznávanie odlišných kultúr je cestou k porozumeniu a akceptácií odlišností. Ide o veľmi dôležitý prvok pri predchádzaní nepriateľským náladám na stranách oboch zúčastnených skupín. Súčasne sa tým znižuje riziko sociálneho vylúčenia a diskriminačných prejavov voči cudzineckej menšine. Po získaní si dôvery v rámci komunity, môže byť prechod k individuálnej, poprípade skupinovej sociálnej práci s cudzincami jednoduchší.

Špecifiká sociálnej práce s cudzincami

  • Zraniteľnosť: Pri sociálnej práci s cudzincami je potrebné uvedomiť si, že mnoho z nich môžu byť zraniteľné skupiny. Ide najmä o:
    • utečencov,
    • seniorov
    • osamelých rodičov s dieťaťom
    • osoby s ťažkým zdravotným postihnutím 
    • osoby so psychickými ťažkosťami 
    • maloleté osoby bez sprievodu 
    • LGBTI
    • ženy 
    • obete obchodovania/nelegálnej práce
    • negramotní
    • iné formy zraniteľnosti 
  • Jazyková bariéra

Cudzinci prichádzajú z rôznych krajín, rôznorodosť jazykov preto nie je ničím výnimočným. Od sociálnych pracovníkov sa teda očakáva, aby poskytovali služby a pracovali s ľuďmi, s ktorými sa nevedia priamo porozprávať, čo môže ovplyvniť kvalitu poskytovaných služieb. Ideálne by bolo, ak by sociálny pracovník ovládal konkrétny materinský jazyk klienta alebo ak obe strany hovoria jazykom, ktorému spoločne rozumejú, napríklad anglickým jazykom. Vo väčšine prípadov je však potrebné tlmočenie.  

Úloha tlmočníka je veľmi dôležitá, od tlmočenia sa odvíja pochopenie klienta, problému, ktorému čelí a následne smer pomoci a zásahov sociálneho pracovníka. Tlmočník môže byť veľkou pomocou, ale aj záťažou. Skúsený tlmočník môže pomôcť prekonať jazykové a kultúrne bariéry a umožniť sociálnemu pracovníkovi lepšie pochopiť klientove potreby. Ak je ale tlmočenie nekvalitné, nezrozumiteľné alebo neprimerané, môže dôjsť k skresleniu informácií, nedorozumeniam a nesprávnemu výkladu. V takomto prípade sa môže narušiť dôvera a rešpekt s klientom, čo môže viesť až k vzájomnému konfliktu alebo k ukončeniu sociálnej práce a pomoci klientovi. Výber tlmočníka, jeho kvality a schopnosti sú preto pri sociálnej práci s cudzincami kľúčové. Pri výbere tlmočníka  je dôležité zvážiť rôzne faktory ako sú napríklad vek, pohlavie, náboženstvo a podobne.

  • Kultúrne rozdiely

Kultúra výrazne ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a ako sa správajú. Do procesu sociálnej práce s cudzincami vstupuje práve tento element, keď na jednej strane existuje kultúra majoritnej spoločnosti a na strane druhej kultúra cudzinca. Sociálny pracovník by si mal byť vedomý tejto oblasti. Ak tomu tak nie je, môže dochádzať k množstvu nedorozumení, nesprávnych očakávaní, vzniku stereotypov, predsudkov a podobne. Celý proces a budovanie vzťahu by sa skomplikoval. Je potrebné poznať nielen kontexty svojho kultúrneho zázemia, ale aj cudzincovho. 

  • Multidisciplinárny tím

V závislosti od situácie, v ktorej sa klient-cudzinec nachádza, sa pre úspešnosť sociálnej práce javí fungovanie v multidisciplinárnom tíme, ktorý by mal tvoriť:

  • sociálny pracovník
  • psychológ
  • právnik
  • kultúrny mediátor
  • tlmočník

Sociálny pracovník by mal vedieť rozoznať, čo sa s klientom deje a v prípade potreby ho nasmerovať k iným odborníkom a poskytovateľom príslušných služieb (napríklad  v prípade psychologických a emocionálnych tráum, či v prípade právnych otázok ohľadom pobytu).

Na označenie špecifických schopností, ktoré sociálny pracovník potrebuje na to, aby mohol pracovať s klientmi s rôznym kultúrnym zázemím sa používa pojem kultúrne kompetentná prax sociálnej práce. Základom kultúrnej kompetencie je rešpekt sociálneho pracovníka voči klientovej kultúrnej identite a schopnosť komunikovať medzi kultúrami, aj brať do úvahy rodový aspekt.

Sociálna práca pri podpore integrácie cudzincov spravidla zahŕňa takmer všetky oblasti integrácie, teda ubytovanie, zamestnanie, jazyk, vzdelanie, zdravie, sociálne siete, kultúrne a medzietnické vzťahy, náboženstvo, kultúrne rozdiely, legislatíva a iné. 

Sociálna práca by mala vychádzať z demokratických princípov. Sociálna práca s cudzincami by sa mala prikláňať k humanistickej koncepcii, ktorej základom je rešpektovanie a prijímanie klienta takého, akým je, so zachovaním jeho vlastnej dôstojnosti a práva slobodne sa rozhodovať. V praxi to znamená poskytnúť klientovi možnosti a nie riešenia. Riešenie sociálnej situácie klienta prichádza až vtedy, ak sa on sám stotožnil s možnosťou riešenia svojej životnej situácie. Ťažiskom by teda mal byť klient a jeho rozhodnutie. 

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.