Informácie

Integrácia

Vytlačiť

Integráciu môžeme vnímať ako obojstranný proces, v ktorom sa navzájom spoznávajú a ovplyvňujú komunity cudzincov a prijímajúca spoločnosť. Integrovať znamená vytvárať nový celok spájaním rôznych častí – spájať ľudí s rôznym etnickým a kultúrnym pôvodom do jedného celku (spoločnosti) založenom na rovnosti. Skôr by sme teda mohli hovoriť o vytváraní integrovanej, teda súdržnej spoločnosti založenej na spoločne zdieľaných hodnotách, než o integrácii do existujúcich štruktúr spoločnosti. To vyžaduje nielen život vedľa seba, ale spolužitie. Spoločnosť by teda mala pre všetkých vytvárať také možnosti, aby sa mohli cítiť ako jej plnohodnotní členovia. Aby každý mohol povedať „tu sa cítim doma, sem patrím, cítim sa tu prijatý”. 

Priebeh integrácie možno znázorniť aj tzv. integračnou krivkou.

Kto je integrovaný?

To, že ide o proces, by mohlo zvádzať k predstave, že má začiatok a koniec, že cudzinec sa začína integrovať v deň, keď vstúpil na územie Slovenska a jedného dňa o ňom bude možné povedať, že je plne integrovaný.

Je integrovaný niekto, kto pracuje, platí dane, hovorí po slovensky a jeho deti chodia do slovenských škôl? Určite áno, ale čo ak nemá žiadne priateľstvá a väzby medzi Slovákmi a združuje sa len s inými cudzincami, pretože Slováci nerozumejú jeho zvykom? Vytváranie vzťahov a väzieb medzi cudzincami a prijímajúcou spoločnosťou je tiež veľmi dôležitou súčasťou integrácie.

Čo integráciou nie je?

Za integráciu sa často považuje to, čo je v skutočnosti asimiláciou. Keď sa cudzinci musia vzdať svojej identity (teda musia bez výhrad prijať zvyky, jazyk, vieru či presvedčenia prijímajúcej spoločnosti), aby boli akceptovaní ako členovia spoločenstva, nemôžeme hovoriť o integrácii. Požiadavka na asimiláciu je však nielen nespravodlivá, jej naplnenie je aj nemožné. Človek sa nikdy nemôže zbaviť svojej kultúry, v ktorej vyrastal a identity, ktorá je s ňou spojená. Nemôže ju vyzliecť ako kabát, či zložiť ako slnečné okuliare. 

Asimilácia znamená, že všetci by sme mali byť rovnakí. Zatiaľ čo integrácia znamená, že súčasťou spoločnosti môžeme byť, aj keď sme rôzni. Predpokladom však je, že tieto odlišnosti navzájom rešpektujeme. Ktorý z týchto obrázkov podľa vás zobrazuje asimiláciu a ktorý integráciu?

Vzájomné spoznávanie

Integrácia je do veľkej miery o vzájomnom spoznávaní a nadväzovaní vzťahov a priateľstiev medzi cudzincami a väčšinovým obyvateľstvom. Tieto dimenzie nazývame sociálnou a kultúrnou integráciou. Cudzinci, ktorí prichádzajú do novej spoločnosti, potrebujú pomoc s orientáciou sa v nových podmienkach. Pre spokojný a plnohodnotný život sa potrebujú zoznámiť predovšetkým s jazykom, kultúrou, hodnotami a pravidlami života v danej spoločnosti  a zosúladiť ich s tým, čo si priniesli zo svojej krajiny pôvodu. 

Sociálna integrácia 

Sociálna integrácia znamená mieru zdieľania hodnôt, zvykov a vzťahov. To však neznamená, že posudzujeme len mieru, do akej cudzinci prijímajú hodnoty a zvyky miestneho spoločenstva. Sociálna integrácia znamená aj zosúlaďovanie hodnôt väčšinového spoločenstva a migrantských komunít. Zjednodušene povedané, sociálna integrácia v praxi znamená, že jedna časť obyvateľstva oslavuje Vianoce, iná časť obyvateľstva napríklad Ramadán (niektorí v zmiešaných manželstvách oba sviatky) alebo sviatok Holí – a pre všetkých obyvateľov je to v poriadku.

Súčasťou sociálnej integrácie sú aj možnosti nadväzovania vzťahov, priateľstiev či uzatvárania manželstiev s väčšinovým obyvateľstvom. Výskumníci skúmajúci sociálnu integráciu napríklad zisťujú počet priateľov, ktorých majú cudzinci spomedzi väčšinového obyvateľstva, ale aj frekvenciu kontaktov s nimi v porovnaní s priateľmi z ich migrantskej komunity. 

Sociálna integrácia by mala byť obojstranný proces, snaha musí byť na oboch stranách.  Cudzinci musia byť ochotní spoznávať sa a priateliť sa s domácimi, ale bez akceptácie väčšinovej populácie k vybudovaniu vzťahov nedôjde.  

Príklad: 

Stanley prišiel do Banskej Bystrice z Kanady. Na začiatku to preňho bolo veľmi ťažké, ničomu nerozumel, väčšina ľudí, s ktorými sa stretol, hovorila len slabou angličtinou a jeho kanadskému prízvuku nikto nerozumel. Nevedel si predstaviť, ako na Slovensku vydrží dva roky, keď je také ťažké s niekým vôbec nadviazať rozhovor. Potom však začala hokejová sezóna a spoznal svojich spoluhráčov. Hneď po prvom tréningu ho zavolali na pivo. Zistil, že viacerí hovoria dobrou angličtinou a vie sa s nimi celkom dobre porozprávať. Konečne mal pocit, že aj na Slovensku má priateľov. Stanley má rád turistiku a s niekoľkými kamarátmi z klubu začali pravidelne chodiť na túry po Slovensku. Postupne sa pridávali aj ďalší ich známi a takto sa zoznámil s Katkou, kvôli ktorej teraz zvažuje, že si svoj pobyt na Slovensku predĺži. 

Kultúrna integrácia

Kultúrne aktivity sú dobrým spôsobom, ako začleňovať cudzincov do života v novej krajine, pretože vytvárajú výborné možnosti na „predstavenie sa“ väčšinovej spoločnosti a naopak. Umožňuje cudzincom spoznávať to, ako to „funguje” u nás. 

Pre medzikultúrnu výmenu majú veľký význam médiá – noviny, rozhlas, televízia či sociálne siete, pretože sú prístupné širokému publiku. Preto je dôležité, aby aj médiá venovali priestor prezentácii rôznych kultúr, ich vzájomnej interakcii a zbližovaniu. Tu môžu iniciatívu prebrať aj samosprávy a využiť lokálne médiá. Netreba zabúdať aj na to, aby informovanie o migrácii a cudzincoch bolo vyvážené, objektívne a nestranné.

Dobrá prax:

V roku 2019 mestské noviny Novinky z radnice v Trnave uverejnili rozhovory s dvoma cudzincami, ktorí v meste žijú. Radničné noviny v Nitre, ktoré na poslednej strane vždy obsahujú informácie v angličtine pre cudzincov.

Kultúrna integrácia môže mať rôzne formy: podpora živej kultúry, printových alebo digitálnych iniciatív a médií, ale aj podpora neformálnych vzdelávacích či komunitných aktivít – veľmi obľúbené sú rôzne akcie spojené s varením a prezentáciou národných kuchýň.

Dobrá prax:

Mesto Košice prostredníctvom svojej organizácie Kultúrne košické centrá každoročne organizuje Polievkový festival, kde návštevníci môžu ochutnať polievky z rôznych kútov sveta. Hlavnou myšlienkou festivalu je prezentovať a spoznávať košickú národnostnú a kultúrnu rozmanitosť, odstraňovať bariéry, ktoré vznikajú medzi ľuďmi rôznych skupín a etník, podporiť toleranciu a prispieť k vzájomnému dialógu medzi majoritou a minoritou mesta. Podobnou iniciatívou je gastromapa organizácie Mareena, ktorá s heslom Cudzincov mám plné zuby približuje kultúrnu rozmanitosť Bratislavy cez cudzokrajné kuchyne.

Salad Bowl of Prague je projekt, ktorý organizuje prechádzky po zaujímavých miestach prahy, ktoré súvisia s históriou a súčasnosťou migrácie v Prahe. Na každej prechádzke sa účastníci môžu stretnúť s aktívnymi cudzincami, spolu s nimi zažiť ich kultúru a vzájomne sa spoznať a inšpirovať. Nadácia Milana Šimečku organizuje najväčšie multikultúrne podujatie na Slovensku festival [fjúžn], počas ktorého predstavuje rôznych cudzincov a cudzinky prostredníctvom, koncertov, diskusií, výstav a podobne. Webstránka fjuzn.sk zas mapuje komunity cudzincov žijúcich na Slovensku. 

Významnú úlohu v kultúrnej integrácii môžu zohrávať aj komunity cudzincov alebo tzv. nových menšín. Novoprichádzajúcemu cudzincovi umožňujú zoznámiť sa s prostredím, získať cenné informácie, rady a pomoc, a všestranne uľahčovať proces integrácie. Samosprávy by preto mohli pri nastavovaní dotačných schém o možnostiach finančnej podpory myslieť aj na tieto združenia.

Pri organizácii kultúrnych podujatí najmä na lokálnej úrovni je dôležité myslieť na to, aby boli inkluzívne, teda naozaj pre všetkých obyvateľov mesta vrátane cudzincov. Je preto dobré pýtať sa, ako sa o jednotlivých podujatiach môžu rôzne skupiny obyvateľov dozvedieť – väčšina informácií o dianí v mestách je len v slovenčine a pre cudzincov, ktorí ešte po slovensky nehovoria, sú nedostupné. 

Dobrá prax:

Mesto Košice v rámci projektu INTEGRA vytvorilo na svojej hlavnej internetovej stránke podstránku Foreigners (Cudzinci) pre novoprichádzajúcich cudzincov mapu dôležitých inštitúcií a organizácií Košiciach New Neighbor Welcome Kit a mapu rôznych prevádzok, ktoré vlastnia cudzinci Dobrú chuť sused/ Bon Appetit Neighbor.

Pozri aj: Kultúrny šok, Náboženské práva cudzincov, Politické práva cudzincov, Cudzinec a samospráva, Stratégia migračnej a integračnej politiky na Slovensku

Ďalšie informácie:

O tom, ako vyzerá integrácia cudzincov v troch slovenských samosprávach, si môžete prečítať v publikácii Centra pre výskum etnicity a kultúry a Inštitútu pre verejné otázky Migranti v meste, prítomní a (ne)viditeľní.

O tom, čo znamená integrácia cudzincov, kde sa v tejto téme Slovensko nachádza a ako sa vyvíjala za posledné roky, si môžete prečítať v kapitole Aleny H. Chudžíkovej Integrácia cudzincov – my všetci sa potrebujeme integrovať v publikácii Centra pre výskum etnicity a kultúry (Ne)spojená krajina.

O skúsenostiach cudzincov s integráciou na Slovensku si môžete prečítať v publikácii In_akosti slovenské: z rozprávaní cudzincov.

fjuzn.sk – Portál Nadácie Milana Šimečku o nových menšinách, cudzincoch a cudzinkách a ďalších minoritných skupinách, ktoré tvoria rozmanitú spoločnosť.

Integračná politika SR

Migračná politika SR s výhľadom do roku 2020 

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.