Náboženská sloboda

Ústava SR zaručuje každému slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Zároveň zahŕňa možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru, alebo byť bez náboženského vyznania. 

Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie a taktiež slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru:

V zmysle Ústavy SR cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. 

Podrobnosti týchto práv sú ďalej upravené v zákone o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

V praxi to môže znamenať, že ak veriaci vyznáva náboženskú vieru, v ktorej sa slávia iné sviatky, resp. pripadajú na iné dni ako slovenská legislatíva ustanovuje v zákone o štátnych sviatkoch, veriacemu neprináležia za tieto dni zvýhodnenia ustanovené v Zákonníku práce, napr. príplatok za prácu vo sviatok, deň pracovného pokoja.

Pri obradoch určitej náboženskej viery, môžu nastať situácie, ktoré môžu ovplyvňovať výkon práce počas pracovnej zmeny, napríklad pohreb či potreba opakovanej modlitby. Aj v týchto prípadoch je veriaci napriek svojmu právu vykonávať obrady podľa požiadaviek vlastnej náboženskej viery povinný vykonávať prácu v súlade so Zákonníkom práce. 

V súvislosti s právom verejne prejavovať svoje zmýšľanie a taktiež slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, môžu v bežnom živote nastať rôzne situácie. Napríklad v Českej republike v decembri 2019 Najvyšší súd ČR rozhodol v prospech Somálčanky, ktorá chcela nosiť hidžáb (šatka, ktorou si moslimky zakrývajú vlasy, krk a plecia) počas výučby v škole. Škola trvala na tom, že má právo určiť si vlastné pravidlá obliekania a zároveň obmedziť náboženskú slobodu aj preto, že garantuje bezpečnosť žiakov a zachovanie sekulárneho školstva. V rozhodnutí sa píše, že Česká republika musí akceptovať a tolerovať náboženský pluralizmus, nesmie diskriminovať či naopak, bezdôvodne zvýhodňovať niektorý z náboženských smerov.

Podľa antidiskriminačného zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v zákaze diskriminácie z dôvodu náboženského vyznania alebo viery. 

Od práv veriacich je potrebné odlíšiť práva, ktoré štát priznáva len tým cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sú registrované. Len registrované cirkvi a náboženské spoločnosti môžu na plnenie svojho poslania najmä:

Cirkvi a náboženské spoločnosti registruje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Podmienky na registráciu sú pomerne prísne. Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností. 

Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti môže podať prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 50-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt a sú občanmi Slovenskej republiky.

Ako je to v prípade islamského náboženstva?

Islam nie je registrovaným náboženstvom na území Slovenska. Znamená to, že moslimovia nemôžu robiť moslimské sobáše či pohreby, vyučovať islam v školách či zakladať vlastné školy a pod. Z tohto dôvodu taktiež islamská komunita nemá žiadnu mešitu,  stretáva sa však v provizórnych modlitebniach, ktoré sú zriadené napríklad v Bratislave alebo v Košiciach. 

Na Ministerstve vnútra SR je registrovaná Islamská nadácia Slovenska, ktorej cieľom je najmä podpora priateľských vzťahov medzi Slovenskou republikou a islamskými krajinami, kultúrnych a spoločenských záujmov moslimov žijúcich na Slovensku  a humanitárnej pomoci osobám postihnutými živelnými pohromami.