Politické práva
Sloboda prejavu a právo na informácie, petičné právo, právo pokojne sa zhromažďovať a slobodne sa združovať, založenie politických strán a hnutí či volebné právo – to všetko sú politické práva, ktoré garantuje Ústava SR. Väčšinu týchto práv Ústava priznáva každému, aj cudzincom, bez ohľadu na štátne občianstvo či druh a účel pobytu. Obmedzené pre cudzincov je však volebné právo a úplne vylúčené právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.
Sloboda prejavu a právo na informácie
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Obsah týchto práv a podmienky ich výkonu upravujú viaceré zákony.
- Ak chce niekto vydávať tlač, nepotrebuje na to povolenie. Ministerstvo kultúry SR však eviduje periodickú tlač zápisom, zmenou alebo výmazom zoznamu.
- Vydávanie periodických publikácií, neperiodických publikácií a výroba rozmnoženín audiovizuálnych diel v iných jazykoch ako v štátnom jazyku nie sú obmedzené pri dodržaní iných podmienok, ktoré stanovujú zákony. To znamená, že tlač či publikácie môžu byť na území SR vydávané aj v inom jazyku ako štátnom jazyku, ak sú splnené iné podmienky.
- V prípade, ak by mal cudzinec záujem o vydanie licencie na vysielanie televíznej programovej služby alebo na vysielanie rozhlasovej programovej služby, podľa zákona o vysielaní a retransmisii licenciu možno udeliť fyzickej osobe, ktorá má na území SR trvalý pobyt, to znamená aj cudzincovi s trvalým pobytom na území SR.
- Právo na informácie, podmienky a spôsob vykonania ustanovuje zákon o slobode informácií. Na základe tohto práva majú orgány verejnej moci povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti každému, kto o to požiada, vrátane cudzincov. Tieto informácie majú však povinnosť poskytnúť len v štátnom jazyku, to znamená v slovenskom jazyku.
Aby cudzinci mohli plne využívať právo na informácie, je potrebné, aby im boli dostupné v zrozumiteľnej podobe. Pomôcť môžu médiá, ktoré publikujú svoje obsahy v inom ako slovenskom jazyku. Napríklad:
Rozhlas a televízia Slovenska ponúka vysielanie Radio Slovakia International. Okrem slovenského jazyka vysiela v ďalších piatich svetových jazykoch – angličtine, nemčine, francúzštine, ruštine a španielčine.
The Slovak Spectator sú jediné noviny na Slovensku vydávané v anglickom jazyku.
Islamská nadácia na Slovensku spravuje webovú stránku islamonline.sk. Prináša informácie o udalostiach spojených s moslimami zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Petičné právo
Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami bez ohľadu na štátne občianstvo a druh pobytu. Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd a zasahovať do nezávislosti súdu.
Príklad:
Nancy je veľmi spoločenská, ale aj aktívna osoba. Ako veterinárke jej neušla informácia, že mesto by už v ďalšom roku nemalo finančne podporovať útulok pre zvieratá, čo by mohlo byť preň likvidujúce. Spolu s pracovníkmi z útulku sa rozhodnú bojovať za podporu útulku a pripravia petíciu. Dohodli sa, že Nancy bude zástupkyňou petičného výboru. Napriek tomu, že Nancy je cudzinka, petičné právo jej prináleží.
Právo pokojne sa zhromažďovať
Každý má právo pokojne sa zhromažďovať. Podmienky zhromažďovania ustanovuje zákon o zhromažďovacom práve, ktorý síce používa pojem občania a právo pokojne sa zhromažďovať priznáva len občanom. Keďže však Ústava SR garantuje toto právo každému, znamená to, že prináleží aj cudzincom bez ohľadu na štátne občianstvo.
Príklad:
Kim sa pri príležitosti Medzinárodného dňa migrantov, ktorý pripadá na 18. decembra rozhodol, že v meste Košice zorganizuje pouličný sprievod pre verejnosť. Rád by Košičanom ukázal, kde všade cudzincov v Košiciach možno vidieť, čo do Košíc priniesli, čo dokázali. Má plán, že podujatie by mohlo symbolicky začať pred magistrátom. Odtiaľ by sa s účastníkmi postupne pešo premiestňovali na rôzne miesta v blízkosti centra mesta – rád by im ukázal budovu cudzineckej polície, univerzity, kde veľa cudzincov študuje a rôzne prevádzky v centre mesta, ktoré vlastnia cudzinci. Všetko za sprievodu hudby typickej pre danú krajinu a s možnosťou ochutnávky tradičnej kuchyne. Jeden z kamarátov ho upozornil, že ide o väčšie podujatie na verejnom priestore, preto bude zrejme potrebovať nejaké povolenie od mesta Košice. Na kompetentnom oddelení pracovník Kimovi vysvetlí, že povolenie nie je potrebné, no mestu musí oznámiť plán realizácie podujatia. Aj napriek tomu, že Kim je cudzinec a má len prechodný pobyt, má právo zvolať zhromaždenie.
Právo slobodne sa združovať
Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. A hoci zákon o združovaní občanov používa spája toto právo len s občanmi, Ústava SR garantuje toto právo každému, teda aj cudzincom bez ohľadu na štátne občianstvo.
Aj cudzinci, ktorí žijú na území SR si zakladajú rôzne formálne aj neformálne spolky, zväzy, občianske združenia, no nevzťahuje sa to na združovanie občanov v politických stranách a politických hnutiach alebo v cirkvách a náboženských spoločnostiach, ktoré upravujú iné zákony.
Právo zakladať politické strany a politické hnutia
Len občania SR majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.
Výkon týchto práv možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.
Volebné právo
Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo (aktívne volebné právo) alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (pasívne volebné právo). Len občania SR majú právo voliť a byť volený do Národnej rady SR, za prezidenta SR a zúčastňovať sa na referende.
Ako je to v prípade cudzincov?
Cudzinci (občania EÚ aj ŠPTK) s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky celkov. Cudzinci s trvalým pobytom na Slovensku:
- majú právo voliť do orgánov obce (starostu, primátora, poslancov mestského zastupiteľstva) a orgánov samosprávneho kraja (predsedu samosprávneho kraja, poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja), v mieste, kde majú trvalý pobyt
- majú právo kandidovať a byť volení do orgánov obce (starosta, primátor, poslanec obecného/mestského zastupiteľstva) a do orgánov samosprávneho kraja (predseda samosprávneho kraja, poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja) v mieste, kde majú trvalý pobyt
- majú právo zúčastniť sa na miestnom referende vyhlásenom obcou alebo vyšším územným celkom.
Občania EÚ, ktorí majú na území SR trvalý pobyt, majú právo voliť a byť volení do Európskeho parlamentu.
Príklad:
Michael je už štátny občan SR, Nancy síce štátne občianstvo SR nemá, ale už jej bol udelený trvalý pobyt. Keďže sa rozhodli zostať na Slovensku a čakajú aj dieťa, záleží im na tom, v akom prostredí budú žiť. Zaujímajú sa o dianie v meste, kde žijú, ale sledujú aj spoločensko-politickú situáciu na Slovensku. Obaja sa preto rozhodli, že využijú svoje volebné právo a boli voliť v krajských a následne aj komunálnych voľbách. Michael sa ako volič zúčastnil aj prezidentských volieb a tiež parlamentných volieb. Keďže Nancy ešte nie je občiankou SR, prezidentských ani parlamentných volieb sa zúčastniť nemohla. V tom prípade jej trvalý pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny nestačí.
Získanie trvalého pobytu na území SR pre štátneho príslušníka tretej krajiny však nie je ani po 5 rokoch prechodného pobytu samozrejmosťou, rovnako ako udelenie štátneho občianstva po ôsmich rokoch trvalého pobytu. Plné občianske a politické práva formálne získa až naturalizovaný cudzinec, ktorému po 8 rokoch trvalého pobytu a mesiacoch čakania (max. 2 roky) na vybavenie žiadosti o udelenie štátneho občianstva vyhovie Ministerstvo vnútra SR.
To znamená, že plne integrovaní, usadení cudzinci, ktorým ešte nebolo udelené štátne občianstvo, majú po dlhú dobu ich života na území SR len čiastočnú možnosť ovplyvňovať veci verejné prostredníctvom práva voliť a byť volení. A iba na lokálnej úrovni, keďže im volebné zákony priznávajú právo voliť a byť volení len do orgánov územnej samosprávy obcí a VÚC.
Na druhej strane politická participácia cudzincov s trvalým pobytom na území SR je relatívne nízka. Neexistujú presné čísla ani záznamy z účasti na lokálnych voľbách. Jeden z dôvodov, prečo cudzinci neparticipujú na miestnych voľbách vo vyššej miere môže byť ten, že cudzinci o tejto možnosti nevedia, prípadne sa o politiku nemusia zaujímať.
Pozri aj: Cudzinec ako obyvateľ, Cudzinec a samospráva, Kategórie cudzincov
Ďalšie informácie:
Ministerstvo vnútra SR – občianske združenia
Ministerstvo vnútra SR – voľby a referendum
Michal Vašečka: Postoje verejnosti voči cudzincom (IOM, 2009)
Good practices in migrant integration: Trainer’s manual – OSCE
fjuzn.sk – Portál Nadácie Milana Šimečku o nových menšinách, cudzincoch a cudzinkách a ďalších minoritných skupinách, ktoré tvoria rozmanitú spoločnosť.
Právna úprava:
Všetky zákony sú dostupné na slov-lex.sk
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.