Sociálna pomoc

Sociálna pomoc je systém podpory, ktorá sa poskytuje najzraniteľnejším osobám alebo osobám v určitej sociálnej či krízovej životnej situácii (osoby v hmotnej núdzi, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodiny s deťmi, seniori a pod.). 

Pomoc sa poskytuje formou peňažných alebo vecných dávok (sociálne služby), ktoré sú financované buď zo štátneho rozpočtu prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo z rozpočtu samospráv.

Na rozdiel od systému sociálneho poistenia, sociálna pomoc nie je zásluhová, teda sa poskytuje nezávisle od akejkoľvek účasti v poistnom systéme bez ohľadu na výšku príjmu v rovnakej výške alebo v rovnakom plnení pre všetky oprávnené osoby, ktoré splnili ostatné zákonné podmienky (výnimka – peňažné kompenzácie ŤZP).

Cudzinci nárok na sociálnu pomoc majú, avšak s určitými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z viacerých zákonov. Niektoré zákony nepočítajú s určitými skupinami cudzincov s ohľadom na ich pobyt (trvalý, prechodný, tolerovaný).

Treba brať ohľad aj na to, či využitie sociálnej pomoci nie je v rozpore s podmienkami zákona o pobyte cudzincov (napríklad nedostatočné finančné zabezpečenie, nezabezpečenie ubytovania, resp. povinnosť spoločného ubytovania a pod.)

Prehľad typov sociálnej pomoci pre cudzincov

Cudzinci majú nárok na niekoľko typov sociálnej pomoci, najčastejšími sú:

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem inak. 

Pomoc v hmotnej núdzi predstavuje: dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa alebo príspevok na bývanie.

Ako cudzinecká polícia zistí, že cudzinec poberá dávku v hmotnej núdzi? Tieto informácie cudzineckej polícii zasiela úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a to každé tri mesiace.  Dávku v hmotnej núdzi v decembri 2019 poberalo 251 cudzincov.

Poskytnutie dávky v hmotnej núdzi s ohľadom na zákon o pobyte cudzincov

Pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu, resp. podnikateľskej činnosti. ŠPTK s prechodným pobytom musia spĺňať podmienky na udelenie pobytu počas celého pobytu na území SR. Nesplnenie podmienok, resp. pominutie účelu pobytu, môže mať za následok zrušenie ich pobytu.

V prípade držiteľa modrej karty je dokonca policajný útvar povinný poučiť ho, že podanie žiadosti o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty alebo na odňatie modrej karty. Ak k poučeniu nedôjde, policajný útvar nemôže prechodný pobyt z tohto dôvodu zrušiť.

Pri podaní žiadosti o trvalý pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu a túto podmienku musí spĺňať počas trvania pobytu. Zákon o pobyte cudzincov priamo uvádza, že policajný útvar jeho pobyt (trvalý pobyt na päť rokov a trvalý pobyt na neobmedzený čas) zruší (až na určité výnimky), ak požiada o pomoc v hmotnej núdzi. 

O dávku v hmotnej núdzi môžu bez vplyvu na zrušenie pobytu žiadať ŠPTK s dlhodobým pobytom, tolerovaným pobytom, osoby s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou.

Pomoc v hmotnej núdzi zo strany obce

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Na jednorazovú dávku má právo aj cudzinec, ak spĺňa podmienky zákona o pomoci v hmotnej núdzi a podmienky obce, ktorá o nich rozhoduje.  

Kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia zabezpečuje štát poskytovaním rôznych peňažných a nepeňažných príspevkov, o ktorých rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nepeňažnými kompenzáciami sú preukaz ŤZP a parkovací preukaz. 

Peňažnými kompenzáciami sú rôzne jednorazové a opakované príspevky: peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky, na úpravu pomôcky, na opravu pomôcky, na kúpu zdvíhacieho zariadenia, na kúpu osobného motorového vozidla, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu, na úpravu garáže, na osobnú asistenciu, na  prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na opatrovanie. 

Nárok na kompenzácie vzniká bez ohľadu na vek, výšku a dĺžku zdravotného alebo sociálneho poistenia. Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí  od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP a spoločne posudzovaných osôb v jednej domácnosti.

Tento typ pomoci je pre cudzincov veľmi obmedzený, kompenzácie sú určené iba pre tieto skupiny cudzincov:

O peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať aj cudzinec a to bez ohľadu na druh a účel pobytu. 

Samotné poberanie príspevkov na kompenzáciu ŤZP nemá vplyv na pobyt ŠPTK tak ako je to v prípade pomoci v hmotnej núdzi. Podmienky pobytu však ŠPTK musí spĺňať aj ak je uznaný za ŤZP (resp. ak je v stave, ktorý zodpovedá ŤZP), prípadne ich zaňho musí spĺňať osoba, s ktorou sa zlúčil. Inak by mu mohol byť jeho pobyt zrušený (okrem azylantov a osôb s doplnkovou ochranou).

Podľa zákona o sociálnych službách môžu sociálne služby využívať takmer všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR: občania EHP s trvalým pobytom na území SR a ich rodinní príslušníci s trvalým pobytom na území SR, ale taktiež štátni príslušníci tretích krajín s trvalým aj prechodným pobytom na území SR, vrátane osôb s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. Zákon však nepočíta s jednou z najzraniteľnejších skupín cudzincov, a to s cudzincami s tolerovaným pobytom. 

Využívanie sociálnych služieb sa väčšinou viaže na trvalý pobyt (kvôli financovaniu a konaniu vo veciach sociálnych služieb). Čo teda s cudzincami s prechodným pobytom? 

V ich prípade sa miestna príslušnosť pri poskytovaní sociálnych služieb upravuje podľa Správneho poriadku. Ak žiadateľ o sociálnu službu nemá na území SR trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona (v tomto prípade zákona o pobyte cudzincov, t.j. keď nemá trvalý pobyt, tak prechodným pobytom podľa tohto zákona) a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v SR. Ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava.

Cudzinci by mali pri potrebe využitia sociálnej služby  brať do úvahy, či využitie istej sociálnej služby nie je v rozpore s podmienkami, ktoré musia splniť pri udelení pobytu, alebo počas jeho trvania (napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, zabezpečenie ubytovania, spoločné ubytovanie v prípade zlúčenia s rodinou a pod.). Ak by tieto podmienky neboli splnené, cudzinecká polícia môže ich pobyt zrušiť. Avšak pri zrušení pobytu musí vždy brať do úvahy, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.

Cudzinci bez obavy o to, či spĺňajú podmienky pobytu na území SR môžu byť prijímateľmi najmä ambulantných a terénnych sociálnych služieb. Ide najmä o situácie, keď cudzinec na Slovensku žije s rodinou a sociálne služby využíva osoba, ktorá sa s ním na území SR zlúčila –  napr. sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (napr. detské jasle alebo služba včasnej intervencie), domáca opatrovateľská služba, prepravná služba, denný stacionár (napr. v prípadoch, kedy ide o pobyt za účelom zlúčenia s rodinou – dieťa do 18 rokov alebo rodič odkázaný na starostlivosť) a pod. 

Kvôli tomu, že väčšina cudzincov musí spĺňať určité podmienky pobytu, problémom môže byť strata zamestnania a strata bývania, vážne poškodenie zdravia, domáce násilie a pod. S uvedenými životnými situáciami môže byť spojená potreba využitia pobytovej formy sociálnych služieb napr. umiestnenia cudzinca v určitom zariadení či už z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu, dovŕšenia dôchodkového veku a pod. V takýchto situáciách môže byť cudzincovi pobyt zrušený. Aj tu však musí cudzinecká polícia skúmať, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.