Sociálne zabezpečenie
Zákon o obecnom zriadení alebo zákon o samosprávnych krajoch za svojich obyvateľov považuje len osoby s trvalým pobytom (vrátane cudzincov s trvalým pobytom). Podieľať sa na samospráve však majú právo aj osoby, ktoré majú na danom území prechodný pobyt. Legislatíva s cudzincami počíta v rôznych oblastiach života, kde majú svoje významné postavenie aj samosprávy a to aj v situáciách, kedy potrebujú pomoc a nemajú udelený trvalý pobyt.
Obce a vyššie územné celky by mali byť pripravené poskytovať základné sociálne poradenstvo aj cudzincom žijúcim v ich územnom obvode (bez ohľadu na druh pobytu, či už ide trvalý, alebo prechodný pobyt).
V budúcnosti sa môže zvýšiť aj dopyt po niektorých druhoch sociálnych služieb zo strany cudzincov, napr. služby na podporu rodín s deťmi, zariadenia pre osoby odkázané na pomoc iných alebo pre ľudí v dôchodkovom veku. Uvedené môže súvisieť napríklad s tým, že za štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí na Slovensku dlhodobo pracujú, sa časom prisťahujú ich rodiny (v rámci tzv. zlúčenia rodín). To môže mať vplyv na rozpočty miest a obcí, ako aj na výdavky verejných zdrojov, z ktorých sa poskytuje dotácia na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, v zariadeniach krízovej intervencie, v nocľahárňach a podobne.
Aké sú úlohy samospráv?
- Obce vypracúvajú a schvaľujú komunitný plán sociálnych služieb vo svojom územnom obvode a vytvárajú podmienky na podporu komunitného rozvoja na účel predchádzania vzniku alebo predchádzania zhoršenia nepriaznivých sociálnych situácií a riešenia miestnych sociálnych problémov.
- Vyššie územné celky vypracúvajú a schvaľujú koncepciu rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom obvode. Keďže obce aj VÚC sú povinné predložiť tieto koncepcie na verejnú diskusiu, je tu možnosť participatívneho prístupu k plánovaniu so zapojením všetkých dotknutých aktérov, vrátane komunít cudzincov a mimovládnych organizácií.
Obce a vyššie územné celky (VÚC) poskytujú v zmysle zákona o sociálnych službách základné sociálne poradenstvo. Základné sociálne poradenstvo znamená posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.
Sociálne služby môžu využívať takmer všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR: občania EHP s trvalým pobytom na území SR a ich rodinní príslušníci s trvalým pobytom na území SR, ale taktiež štátni príslušníci tretích krajín s trvalým ale aj prechodným pobytom na území SR vrátane osôb s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. Zákon však nepočíta s jednou z najzraniteľnejších skupín cudzincov, a to s cudzincami s tolerovaným pobytom.
Pri poskytovaní sociálnych služieb majú poskytovatelia prihliadať na individuálne potreby prijímateľov sociálnej služby, ktoré v prípade cudzincov môžu byť veľmi rozmanité. Môže ísť napríklad o jazykovú bariéru či rôzne potreby súvisiace s náboženským presvedčením.
Lepšia informovanosť
Mnoho problémov, ktorým cudzinci v sociálnej oblasti čelia, vyplýva z nedostatku dostupných a zrozumiteľných informácií o tom, na čo majú na základe zákonov, medzinárodných zmlúv ale aj na základe všeobecných záväzných nariadení obcí a vyšších územných celkov právo a nárok.
Neinformovanosť môže viesť k vzniku rôznych krízových situácií, ktorým by sa inak dalo predísť. Preto je v záujme nielen cudzincov, ale aj širšej lokálnej komunity, aby sa cudzinci k spoľahlivým a aktuálnym informáciám dostali čo najskôr. Pomôcť tomu možno viacerými opatreniami, napríklad umiestnením zrozumiteľných informácií na miestach dostupných pre cudzincov (napr. internetová stránka, informačné letáky, brožúry umiestnené na klientských centrách, oddeleniach cudzineckej polície a pod.). Informačné materiály môžu okrem základných faktov obsahovať aj odkazy na webové adresy a kontakty na inštitúcie, na ktoré sa cudzinci môžu obrátiť.
V tejto oblasti je vhodné, aby samosprávy nadviazali spoluprácu s miestnymi migrantskými organizáciami, komunitami, náboženskými centrami, dobrovoľníckymi organizáciami, ale aj školami a inými vzdelávacími inštitúciami (napr. jazykovými školami) a organizáciami, ktoré cudzincom pomáhajú.
Dobrá prax:
Ako príklad dobrej praxe možno uviesť Mesto Košice, ktoré zriadilo na svojej hlavnej internetovej stránke podstránku Foreigners (Cudzinci) ako prvotný zdroj informácií pre novoprichádzajúcich cudzincov. Základnú orientáciu cudzincom poskytuje aj mapa inštitúcií New Neighbor Welcome Kit.
Ďalším príkladom dobrej praxe je zriadenie Komunitného centra pre pracovnú a vedomostnú mobilitu COMIN v Nitre. COMIN poskytuje najmä sociálno-právne poradenstvo cudzincom a pomoc v krízových situáciách, nízkoprahové jazykové vzdelávanie pre cudzincov prepojené s interkultúrnou orientáciou, ako aj voľnočasové a dobrovoľnícke programy pre sociálnu inklúziu.
Najmä v prvotnej fáze integrácie je dôležitá pomoc cudzincom zorientovať sa v novej krajine. Občianske združenie Mareena sa orientuje na dobrovoľníctvo v oblasti poskytovania pomoci cudzincom, najmä osobám s udelenou medzinárodnou ochranou.
Veľmi aktívne v pomoci v rámci svojich komunít, ale aj pomoci navonok v prípade rôznych krízových situácií pôsobí Islamská nadácia na Slovensku a Vietnamská komunita na Slovensku.
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.