Cudzinec a samospráva

Cudzinec a samospráva

Vytlačiť

Keď sa človek sťahuje do novej krajiny, sťahuje sa na konkrétne miesto, do konkrétneho bytu či domu, na konkrétnu ulicu, do konkrétneho susedstva. Nájde si prácu, vytvára si vzťahy so svojimi kolegami či nadriadenými. 

Novú krajinu spoznáva cez každodenné stretnutia a pozorovania bežného života v komunite, do ktorej sa prisťahoval. Zároveň sa potrebuje zorientovať v tom, ako platiť miestne dane či za odpad, ktorý produkuje. Možno má nárok na určité sociálne služby mesta či štátu. Potrebuje sa o nich dozvedieť a zorientovať sa vo všetkých právach a povinnostiach, ktoré má. 

Lokálna úroveň

Práve preto má v integrácii nezastupiteľnú úlohu samospráva – je každodennému životu najbližšie a má k dispozícii najlepšie nástroje – tzv. praktické politiky na to, aby vytvárala priestor na spokojný život pre všetkých. A o tom integrácia je – aby sa všetci, ktorí v meste žijú, v ňom cítili ako doma. 

Každá samospráva je špecifická. Má iné socio-ekonomické podmienky, iné zloženie obyvateľstva, iný počet a zloženie cudzincov a podobne. Politiky na lokálnej úrovni môžu tento lokálny kontext zohľadňovať oveľa lepšie než politiky na národnej úrovni. Podpora od štátu, či už finančná alebo metodická, je však stále veľmi dôležitá.

Politiky na lokálnej úrovni

Samosprávy prijímajú rôzne strategické dokumenty a politiky, ktoré sú zamerané na rozvoj lokality v rôznych oblastiach. Okrem Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja a Komunitných plánov sociálnych služieb, ktoré si musia vytvárať zo zákona, tvoria politiky aj v ďalších oblastiach – bývanie, vzdelávanie, kultúra, komunitný život, šport a podobne. 

Vo vzťahu k integrácii cudzincov samosprávy môžu:

  • vytvoriť si samostatnú stratégiu integrácie cudzincov
  • vytvárať kultúrne citlivé politiky pre všetkých obyvateľov s prihliadnutím na cudzincov a ďalšie menšinové skupiny

Pri tvorbe integračných stratégií alebo všeobecnejších politík je veľmi vhodné zapájať aj samotné cieľové skupiny – v tomto prípade cudzincov. Samospráva môže napríklad:

  • vytvoriť pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov cudzineckých komunít v meste pre účely tvorby danej politiky
  • vytvoriť permanentný poradný orgán zložený zo zástupcov cudzincov
  • prizvať cudzincov do všeobecných pracovných skupín zriadených pre tvorbu danej politiky
  • pravidelne mapovať ich potreby a názory prostredníctvom rôznych prieskumov či verejných diskusií

S čím sa môžu obracať cudzinci na samosprávu?

Samosprávy by sa mali aktívne snažiť o zabezpečenie rovnakého prístupu k službám a aktivitám pre všetkých obyvateľov. Môže ísť napríklad o sociálne služby, vzdelávanie v materských a základných školách, organizáciu kultúrnych a športových podujatí, komunitné aktivity (napr. rôzne komunitné pikniky či brigády), bývanie a podobne. 

Rovný prístup sa často chápe v zmysle „aktivita je otvorená všetkým, stačí prísť, nikoho nepošleme preč“. Rôzne skupiny obyvateľov však môžu čeliť rôznym bariéram v tom, aký majú k jednotlivým službám a aktivitám prístup. Pri cudzincoch možno uvažovať o viacerých bariérach: 

  • Mnohí cudzinci vôbec nemusia vedieť, že nejaká služba/aktivita je v kompetencii samosprávy, pretože v ich krajine je to organizované inak. 
  • Informácie môžu byť dostupné iba v slovenčine a mnohí ešte po slovensky nerozumejú. 
  • Samotná služba/aktivita prebieha len v slovenčine a neexistujú možnosti tlmočenia. 

Pri jednotlivých službách a aktivitách je teda dôležité zodpovedať si napríklad nasledovné otázky: 

  • ako sa môžu cudzinci dozvedieť, že daná služba/aktivita je tu aj pre nich?
  • v akom jazyku sú o danej službe/aktivite dostupné informácie? 
  • ako cudzinec s jazykovou bariérou môže využívať danú službu či zúčastniť sa danej aktivity prípadne sa do nej aj aktívne zapojiť? 
  • pokrývajú tieto služby/aktivity aj špecifické situácie cudzincov, v ktorých sa môžu nachádzať vzhľadom na svoj pobytový status? A ak nie, ako to zabezpečiť, a kto by v tom vedel pomôcť?

Niektoré mestá vytvárajú informačné centrá pre cudzincov, ktoré im dokážu poskytnúť potrebné informácie alebo ich odkázať na príslušné miesta a organizácie. Na Slovensku je prvým mestom s takýmto informačným centrom Nitra. V roku 2019 otvorilo Komunitné centrum pre pracovnú a vedomostnú mobilitu COMIN

Desatoro Čo potrebuje vedieť pracovník samosprávy, ktoré v rámci projektu KapaCITY pripravilo OZ Marginal, poskytuje pracovníkom samosprávy základný prehľad pobytov cudzincov a postavenie cudzincov a ich práv v rôznych oblastiach integrácie s ohľadom na kompetencie samosprávy. Desatoro nájdete na stiahnutie TU.

Symbolická politika

Všetci potrebujeme niekam patriť, byť súčasťou nejakého spoločenstva. Pre cudzincov, ktorí začínajú nový život v úplne novej krajine, je tento pocit o to intenzívnejší. Preto veľmi ocenia, keď ich mesto rozoznáva ako súčasť mestskej komunity a cítia sa v nej vítaní. Mestá môžu zohrávať aj významnú úlohu pri vytváraní pocitu prináležania – teda pocitu, že do miestnej komunity patrím. Najsilnejším nástrojom je komunikácia navonok – smerom k cudzincom, ale aj smerom k väčšinovému obyvateľstvu o cudzincoch. To nazývame symbolickou politikou, pretože nejde o nejakú konkrétnu stratégiu, ktorá by sa venovala organizácii „hmatateľných“ vecí (napr. poskytovania služieb), ale o politiku vytvárania hodnôt a symbolov, ktoré môžu spájať.

Dobrá prax:
Symbolická politika môže mať rôzne podoby. Bratislavský primátor Matúš Vallo v lete 2019 na pôde magistrátu prijal cudzincov, ktorí žijú v hlavnom meste, sú úspešní v rôznych profesiách, vedú neformálne združenia a angažujú sa v mimovládnych organizáciách alebo v mestských aktivitách. Dôležité bolo aj to, čo primátor o tomto stretnutí komunikoval navonok: „Nastupoval som do funkcie primátora s jasnou víziou – urobiť Bratislavu otvoreným, tolerantným a priateľským mestom voči všetkým bez rozdielu, ktorí v ňom žijú, pracujú a prispievajú k jeho rozvoju. A toto je možné uskutočniť, len ak mesto a vedenie mesta bude dobre poznať všetkých jeho aktérov a ich potreby. Zároveň sa bude snažiť tieto potreby implementovať do tvorby mestských politík. (…) Želám si, aby si i všetci obyvatelia nášho mesta uvedomili bohatstvo tejto rozmanitosti a aby sme ho všetci začali využívať.“

Mesto Nitra zas začalo komunikovať smerom k cudzincom prostredníctvom svojich novín. Radničné noviny na poslednej strane prinášajú informácie v angličtine.

Ďalšie služby

Mnoho služieb či aktivít na lokálnej úrovni zabezpečujú okrem samosprávy ďalší aktéri, napríklad:

  • jazykové školy poskytujú kurzy slovenčiny
  • mimovládne organizácie organizujú komunitné či kultúrne aktivity alebo poskytujú špecializované poradenstvo
  • zamestnávatelia zabezpečujú bývanie pre svojich zamestnancov zo zahraničia. 

Je dobré o týchto aktivitách vedieť a vytvárať funkčné siete. Čím hustejšia je totiž sieť spolupracujúcich aktérov a organizácií, tým menšia je pravdepodobnosť, že vám cez ňu ľudia budú prepadať a ocitať sa na okraji spoločnosti.

Mesto, vďaka svojim štruktúram a stabilnej pozícii (mestská samospráva je tu vždy, zatiaľ čo fungovanie napríklad mimovládnych organizácií závisí od dostupných finančných zdrojov) môže byť dobrým koordinátorom týchto aktivít. Jednou z možností je vytvoriť platformu, ktorej členmi by boli zástupcovia a zástupkyne všetkých iniciatív a organizácií, ktoré sa nejakých spôsobom týkajú integrácie cudzincov. Platforma sa môže stretávať pravidelne (napr. raz za štvrťrok) a navzájom sa informovať o svojich plánoch a prebiehajúcich aktivitách, ale môže sa stretávať aj ad hoc podľa potreby. 

Pozri aj: Cudzinec ako obyvateľ

Ďalšie informácie:

KapaCITY: Desatoro Čo potrebuje vedieť pracovník samosprávy

O zaujímavých prístupoch miest v rôznych kútoch sveta k integrácii cudzincov si môžete v angličtine prečítať na stránke Cities of Migration.

O rôznych identitách ľudí, ktorí sa na Slovensko prisťahovali z iných krajín, si môžete prečítať v magazíne Identity, ktorý vyšiel v rámci festivalu [fjúžn].

O tom, ako samosprávy v Nórsku pristupujú k integrácii utečencov si prečítate v publikácii Nórsky vzor. Integrácia utečencov v Nórsku.

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.