Zamestnanie a podnikanie

Podnikanie cudzincov

Vytlačiť

Podnikanie občanov EÚ

Občan EÚ s registrovaným pobytom na Slovensku môže podnikať ako fyzická osoba – živnostník, hneď po získaní živnostenského oprávnenia alebo ako fyzická osoba na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Taktiež sa môže stať štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti.

Zatiaľ čo občania SR môžu podnikať na základe vydania živnostenského oprávnenia, cudzinci – podnikatelia musia byť zapísaní ako zahraničná osoba do Obchodného registra. 

Podnikanie štátnych príslušníkov tretích krajín (ŠTPK)

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý nemá udelený pobyt a chce na Slovensku podnikať, musí získať prechodný pobyt na účel podnikania. Osoba s prechodným pobytom na účel podnikania môže na Slovensku podnikať ako fyzická osoba alebo sa stať štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Čo nie je podnikaním

Podnikaním v tomto prípade nie je podiel v obchodnej spoločnosti, prípadne vlastníctvo akcií v akciovej spoločnosti. V týchto prípadoch ide o vlastníctvo, ktorým nie je možné preukázať účel podnikania.

Prechodný pobyt na účel podnikania cudzinec vybavuje na cudzineckej polícii, kde predloží svoj podnikateľský zámer, podnikateľský zámer na realizáciu inovatívneho projektu alebo doklad potvrdzujúci oprávnenia na podnikanie (môže to byť  výpis z obchodného registra, kde je štátny príslušník tretej krajiny uvedený ako konateľ spoločnosti, spoločenská zmluva, kde je štátny príslušník uvedený ako konateľ spoločnosti, osvedčenie o živnostenskom oprávnení a iné).

Následne si policajný si vyžiada stanovisko Ministerstva hospodárstva SR k tomu, či je podnikateľský plán prínosom pre hospodárske záujmy SR. Ak áno, policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky. 

Podnikať na Slovensku môže ŠPTK bez prechodného pobytu na účel podnikania ak:

  • má prechodný pobyt na účel štúdia alebo na účel zlúčenia rodiny,
  • mu bol udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, 
  • mu bol udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte,
  • mu bol udelený prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja,
  • podnikať môžu takisto osoby s udeleným azylom alebo poskytnutou ochranou v SR.

Príklad:
To, že podmienky pre získanie prechodného pobytu za účelom podnikania sú nastavené pomerne prísne, zistil aj Michael z USA, ktorý si na Slovensku otvoril reštauráciu. V konaní o pobyte si polícia vyžiadala k jeho podnikateľskému plánu aj stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, neskôr, keď si chcel pobyt za účelom podnikania obnoviť, musel dokladovať zisk svojej obchodnej spoločnosti. Tieto podmienky sú stanovené len pri prechodnom pobyte na účel podnikania. Ak podniká iný cudzinec, napr. Kim, ktorý má udelený prechodný pobyt za účelom štúdia, nemusí polícii dokladovať zisk, ani čakať na stanovisko ministerstva hospodárstva. Musí len splniť podmienky dané v Obchodnom zákonníku.

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.